Wentworth Miller - rozhovor

31. března 2008 v 17:23 | Aryana |  Rozhovory
Zdroj-prison-break.cz
Reportér: Ahoj.
Wentworth: Shalom , ahoj.
R: S vaším dovolením začneme s krátkou asociačnou hrou.
W: Jasne, do toho.
R: Prison Break.
W: Michael Scofield.
R: Hollywood.
W:
Holy war (svätá vojna).
R: Sloboda.
W: Práva.
R: Oddanosť.
W: Loajalita.
R: Televízia.
W: Plat. (smeje sa)
R: Než ste sa stal hercom, išiel ste na Princeton.
W: Ano.
R: Študoval si anglickú literatúru, ak sa nemýlim.
W: Áno.
R: To znamená, že vaša cesta ku sláve nebola tou, ktorou sa herci obvykle vydávajú. Možete nám o tom niečo povedat?
W:
Nie, bola to celkom bezpečná cesta. Chcel som byt hercom už ako dieta, ale bol som vychovaný tak, aby som rešpektoval vzdelanie a úspech v tejto oblasti, rodičia chceli, aby som mal najlepšie možné vzdelanie, takže sa predpokladalo, že pojdem na školu ako je Princeton, a zatial čo som na Princetonu bol, začal som považovat hranie len za koníček, nie kariéru, nie niečo, čo by som mal brat moc vážne alebo studovat. Takže chvílu trvalo, než som sa vrátil zpet k hraniu, ktoré som povodne mal tak rád, a preto som začal pracovat u filmu, ale na druhej strane kamery. Pár rokov som robil vo vývoji a potom šest rokov príležitostne pre štúdia a televízne stanice a získal som tak naozaj cenný a myslím i odlišný pohlad na filmový priemysel než má vetšina hercou. Zistil som, že práce na filmu vyžadujú spoluprácu s množstvom ludí. Fakt, že tvoríme televízny seriál pre každý týžden, že vezmeme 52 strán scénaru a dáme ich do osemdenného natáčania s pomocou 150 až 200 ludí, je zázrak. A to vytvorenie Michaela Scofielda vstupuje omnoho viac, to, čo vidíte v priemernej epizode Prison Break, není len moja práca, ale práca desiatok ludí, a myslím, že uvedomovat si to a držat sa toho je doležité, pretože potom ste vdační, uvedomujete si, že je vela ludí, ktorí vám pomáhajú sa zlepšovat, že je vela ludí, ktorí si zaslúžia podiel na vašom úspechu krom vás samotných.
R: Postava Michaela Scofielda sa mi zdá trochu odlišná od ostatných hrdinou v iných seriáloch.
W: Hmm.

R: Súhlasíte?
W: Uprimne by som povedal, že Michael má viac společného s dnešním priemerným televíznym hrdinom, než si niekto može mysliet. Ked sa pozriete na Lost, 24 alebo The Shield alebo na radu dalších amerických seriálov, zistíte, že hlavné postavy, "tí dobrí", majú vlastnosti "tých zlých", nechovajú sa vždycky dobre, robia pochybné veci, neboja sa ušpinit si ruky pre dobrú vec. V tom zmysle si myslím, že Michael Scofield sa svojím zposobom držia tohoto modelu na základe predstavy toho, čo je heroické, alebo spíše toho, čo je vnímané ako heroické.
R: Kolko z týchto charakteristík si myslíte, že pochádzjú od vás? Kolko zo scénaru?
W: No, v tejto chvíli by som povedal, že scénar je skor ako plán, ktorý mi hovorí, ktorým smerom tá postava musí íst, a v rámci tohoto si ju možem dotvorit, ako chcem, zaradit trochu humoru alebo ludskosti, ktoré nemusely byt v tom scénari povodne napísané. A zásluhou scénaristi si možu dopisovat, čo chcem, pokial ide o niečo takého. Pokial sa rozhodnem upravit si nejakú vetu, proste si ju upravím.
R: Jak tá skutočnost, že neviete, kam se dej bude ubírat, mení to, ako hrajete v každej scéne?
W: To je skvelá otázka. Myslím, že krása a výzva práce pre televiziu je v tom, že neviete koniec príbehu. Ked robí na filme, máte v jednom scénari začiatok, stred a koniec. V televiznom seriály musíte urobit desiatky rozhodnutí, čo sa hodí pre tú epizodu, ktorú práve natáčate, a potom v dalšej epizode sa možete dostat do naprostého rozporu s tými všetkými predchádzajúcimi rozhodnutiami a vašú pracu ako herca nejak dat dohromady. V najhoršom prípade to nejde, v najlepšom vytvoríte protikladnú, komplikovanú postavu, takú, ako sú ludia v skutočnom živote.
R: V seriáloch ako Prison Break, kde je tolko dejových obratov a smyček, sa potom nevyhnutelne zdá, že sa príbeh pohybuje na hranici nepravdepodobnosti.
W:
(smeje sa) Na hranici? Prison Break je za tou hranicou. Ten seriál bol vždycky nepravdepodobný, to je jeho silná stránka a podla kritiky možno i slabina, ale sme ako komiksový seriál, ktorý vezmeme, zahrajeme a vytvoríme velmi seriózne, a vždycky to bol ten prípad a som si istý, že bude až do úplne poslednej epizody.
R: Spýtam sa teraz na nejakú z diváckych otázok, jestli vám to nevadí.
W:
Iste.
R: Adi sa pýta, myslíte si, že je šanca vykúpenie pre Michaela? Može sa vrátit spet a byt "normálnym" človekom s "normálnym" životom?
W:
Myslím, že tieto dvere už sú zatvorené, bohužial. Myslím, že so Sarinou smrtou zmizla Michaelova šanca na spásu. Myslím, že Sara reprezentovala šťastný koniec, pokial chcete, ako dvaja odchádzajúci smerom k západu slnka, a tak by to sebeobetovanie a utrpenie malo zmysel, ale s jej krvou na jeho rukách taká vec nieje možná, myslím, že už nikdy nebude úplne čistý, nemyslím, že by existovala taká vec, ako vrátit sa k tomu, ako to bolo predtím. Myslím, že to možno skusí, a to by mohlo byt zajímavá dráma, možno niekde v polovičke sezóny 4, ale dovediem si predstavit, že zistí, že sa to lahšie povie, ako urobí.
R: Tak potom bude štvrtá sezóna pre vás celkom výzvou.
W: Taktiež si myslím. Zachovat Michaela ako jedného zo seriálových hrdinou a pritom si uvedomit všetko, čo se mu stalo, ako daleko zašiel, ako muž, ako osobnost, ako duša, myslím bude to najzaujímavejšia zo série 4.
 

Buď první, kdo ohodnotí tento článek.

Nový komentář

Přihlásit se
  Ještě nemáte vlastní web? Můžete si jej zdarma založit na Blog.cz.
 

Aktuální články

Reklama